Keď lotyšské slniečko 
dotklo sa našich líc,
zaplakalo naše srdiečko,
vybehli sme do neznámych ulíc.
Riga, tak sa hlavné mesto volá,
krásnou architektúrou vyzdobené,
leží ďaleko od nášho Hrona,
na rieke Daugave postavené.
Na začiatok 
prešli sme všetky historické ulice.
No a v pondelok?
Vymenili sme ich za školské lavice.
Prvý deň bol síce ťažký,
no zvykli sme si rýchlo,
a keď sme už boli adaptovaní,
prvých 10 dní len tak sa nám šmyklo.
Po meste na kolobežkách sme sa povozili,
všelijaké pamiatky si pofotili.
No nebojte sa, aj prírodu sme vyčistili
a našim kamarátom o Slovensku čo-to prezradili.
V sobotu každý sme svoj program mali,
čas s rodinami perfektne si užívali.
Nedeľu pri rieke Daugave sme trávili,
chodili, fotili, nové veci spoznávali.

Viac informácií na našom Facebooku

Ahojte. Som Miloš, tretiak na Gymnáziu sv. Vincenta de Paul Levice, a už niekoľko dní som  v Južnom Tirolsku (Süd Tirol) na výmennom pobyte Erasmus. Rád by som sa s vami podelil o moje zážitky z tohto krásneho alpského prostredia. Študujem v Bolzane (po nemecky Bozen)  na Sozialwissenschaftliches Gymnasium und Fachoberschule für Tourismus Bozen. Je to niečo ako gymnázium s humanitným zameraním.

Táto oblasť – Južné Tirolsko – sa nachádza na severe Talianska a prevažne ju tvorí nemecky hovoriace obyvateľstvo, i keď tu v Bolzane prevládajú Taliani.

Počas cesty vlakom som bol plný očakávania, ale, samozrejme, aj obáv, čo ma tu čaká. Predsa len som vedel, že idem do úplne neznámeho prostredia a veľa veci bude pre mňa nových, iných, zaujímavých… Čakal som, že adaptovať sa na nové prostredie mi bude trvať tak týždeň, dva. Po príchode do rodiny všetky obavy zo mňa opadli. Vedel som totiž, že zapadnúť do tak silného rodinného prostredia nebude pre mňa problém, keďže niečo podobné mám aj doma.

„Doma“ ma neprivítali hneď všetci členovia rodiny, keďže moje najstaršie „sestry“ študujú mimo mesta (Verona, Innsbruck). Napriek tomu som bol celý bez seba, keďže ma hneď čakala rozvoniavajúca pravá talianska pizza a pripravený klavír. No čo viac som si mohol želať! S rodičmi, ako aj súrodencami sme si hneď sadli a „šprechovali“ sme spolu celý večer. Rodina je totiž nemecky hovoriaca, podobne ako takmer všetci ľudia, ktorých tu stretávam.

Takže kto sú teda momentálne moji najbližší?

Lorenz – otec, 50 rokov, architekt – má vlastnú projektantskú firmu. Projektuje domy, hotely. Je neustále v práci, doma sa stretávame len večer a cez víkend. Má rád hudbu, spieva v kapele, dokonca čochvíľa má veľké turné po Južnom Tirolsku… No, rozumieme si…

Manuela – mama. Ako ona hovorí, je predovšetkým mamou, ale pomáha otcovi s administratívou v jeho firme. Je to veľmi starostlivá pani, ktorá nás deti má najviac na starosti. Najčastejšie varí klasickú taliansku kuchyňu, ktorá mi veľmi chutí. Veď komu by nechutili talianske špeciality, nech radšej do Talianska ani nechodí 😂…

Lara, Alina a Jana – sestry. Lara študuje na tej istej škole ako ja, ale o jeden ročník nižšie. Je vegetariánka, má podobný štýl hudby ako ja a chodí cvičiť niečo podobné ako gymnastika. Často chodievam s ňou a s jej kamoškami von a musím povedať, že je s nimi celkom sranda 😂. Alina a Jana sú vysokoškoláčky, ktoré vlastne ani nie sú doma. Alina študuje v Innsbrucku právo a Jana ekonómiu vo Verone. Stretli sme sa zatiaľ iba počas Veľkej noci. A potom je tu ešte malý Leo. Má 13 rokov a miluje počítačové hry. Často spolu hrávame stolný tenis či stolný futbal a bubnuje na elektronických bicích.

Bývame v tichej štvrti Bolzana. Je to taký moderný bytový dom. Do školy to máme blízko, chodíme na bicykli. Takže za 10 minút som v škole.

Už od začiatku môjho pobytu tu v Bolzane mám veľmi nahustený program, ktorý mi vytvára škola, rodina a priatelia. S rodinou chodíme pravidelne na turistiku, cyklotúry, ale navštívil som tu už aj miestny futbalový štadión, divadlo či rôzne pamiatky. Po večeroch hrávame často spoločenské hry, pozeráme filmy, robíme workouty alebo sa o niečom rozprávame.

Nabudúce vám napíšem niečo o škole a o ich vzdelávacom systéme.

Miloš

31. december 2021 bol štartovacím dňom nášho nového Erasmus + projektu s názvom „Ako je to u vás?“. V priebehu prvého mesiaca prebehli výberové konania na posty dlhodobej mobility v Lotyšsku, kde budú dvaja žiaci počas tridsiatich dní pozorovať život etnických Rusov a ich spolunažívanie s majoritným obyvateľstvom. Kritéria boli naozaj prísne a najlepšie v nich obstáli dvaja tretiaci – Radka Adamcová a Jakub Chlebo. Náhradníčkou sa stala Žofia Paliczová, tiež žiačka tretej triedy.

Študenti aj učitelia (koordinátori projektu) absolvovali predodjazdový webinár k dlhodobým mobilitám zorganizovaný našou národnou agentúrou SAAIC, na ktorom sa dozvedeli všetky potrebné informácie k realizácii dlhodobej mobility. Webináru sa zúčastnili aj študenti a učitelia takých škôl, ktoré už skúsenosti s podobnými dlhodobými mobilitami majú a poskytli nám cenné rady.

Okrem webináru, hlavný koordinátor projektu Mgr. Harmady zorganizoval online stretnutie so zástupcami lotyšskej školy Daugavpils Tehnoloģiju vidusskola licejs, na ktorom sme si vyjasnili praktické otázky ďalšej práce a dohodli sa na ďalšom postupe pri realizácii projektových aktivít.

Nezaháľali ani dvaja vybraní študenti a pustili sa do individuálneho štúdia o etnických Rusoch a ich živote v pobaltskej oblasti po rozpade ZSSR, aby boli čo najlepšie teoreticky pripravení pred odchodom na mobilitu.