List z Bolzana

Ahojte. Som Miloš, tretiak na Gymnáziu sv. Vincenta de Paul Levice, a už niekoľko dní som  v Južnom Tirolsku (Süd Tirol) na výmennom pobyte Erasmus. Rád by som sa s vami podelil o moje zážitky z tohto krásneho alpského prostredia. Študujem v Bolzane (po nemecky Bozen)  na Sozialwissenschaftliches Gymnasium und Fachoberschule für Tourismus Bozen. Je to niečo ako gymnázium s humanitným zameraním.

Táto oblasť – Južné Tirolsko – sa nachádza na severe Talianska a prevažne ju tvorí nemecky hovoriace obyvateľstvo, i keď tu v Bolzane prevládajú Taliani.

Počas cesty vlakom som bol plný očakávania, ale, samozrejme, aj obáv, čo ma tu čaká. Predsa len som vedel, že idem do úplne neznámeho prostredia a veľa veci bude pre mňa nových, iných, zaujímavých… Čakal som, že adaptovať sa na nové prostredie mi bude trvať tak týždeň, dva. Po príchode do rodiny všetky obavy zo mňa opadli. Vedel som totiž, že zapadnúť do tak silného rodinného prostredia nebude pre mňa problém, keďže niečo podobné mám aj doma.

„Doma“ ma neprivítali hneď všetci členovia rodiny, keďže moje najstaršie „sestry“ študujú mimo mesta (Verona, Innsbruck). Napriek tomu som bol celý bez seba, keďže ma hneď čakala rozvoniavajúca pravá talianska pizza a pripravený klavír. No čo viac som si mohol želať! S rodičmi, ako aj súrodencami sme si hneď sadli a „šprechovali“ sme spolu celý večer. Rodina je totiž nemecky hovoriaca, podobne ako takmer všetci ľudia, ktorých tu stretávam.

Takže kto sú teda momentálne moji najbližší?

Lorenz – otec, 50 rokov, architekt – má vlastnú projektantskú firmu. Projektuje domy, hotely. Je neustále v práci, doma sa stretávame len večer a cez víkend. Má rád hudbu, spieva v kapele, dokonca čochvíľa má veľké turné po Južnom Tirolsku… No, rozumieme si…

Manuela – mama. Ako ona hovorí, je predovšetkým mamou, ale pomáha otcovi s administratívou v jeho firme. Je to veľmi starostlivá pani, ktorá nás deti má najviac na starosti. Najčastejšie varí klasickú taliansku kuchyňu, ktorá mi veľmi chutí. Veď komu by nechutili talianske špeciality, nech radšej do Talianska ani nechodí 😂…

Lara, Alina a Jana – sestry. Lara študuje na tej istej škole ako ja, ale o jeden ročník nižšie. Je vegetariánka, má podobný štýl hudby ako ja a chodí cvičiť niečo podobné ako gymnastika. Často chodievam s ňou a s jej kamoškami von a musím povedať, že je s nimi celkom sranda 😂. Alina a Jana sú vysokoškoláčky, ktoré vlastne ani nie sú doma. Alina študuje v Innsbrucku právo a Jana ekonómiu vo Verone. Stretli sme sa zatiaľ iba počas Veľkej noci. A potom je tu ešte malý Leo. Má 13 rokov a miluje počítačové hry. Často spolu hrávame stolný tenis či stolný futbal a bubnuje na elektronických bicích.

Bývame v tichej štvrti Bolzana. Je to taký moderný bytový dom. Do školy to máme blízko, chodíme na bicykli. Takže za 10 minút som v škole.

Už od začiatku môjho pobytu tu v Bolzane mám veľmi nahustený program, ktorý mi vytvára škola, rodina a priatelia. S rodinou chodíme pravidelne na turistiku, cyklotúry, ale navštívil som tu už aj miestny futbalový štadión, divadlo či rôzne pamiatky. Po večeroch hrávame často spoločenské hry, pozeráme filmy, robíme workouty alebo sa o niečom rozprávame.

Nabudúce vám napíšem niečo o škole a o ich vzdelávacom systéme.

Miloš