Štyri roky je celkom dlhá doba. No hovorí sa, že keď je dobrá partia, čas ide niekoľkonásobne rýchlejšie. A presne to sa udialo aj v našej triede. Všetci spolužiaci sme spolu veľmi dobre vychádzali, aj keď sme si na seba najskôr museli zvyknúť. Ale to isté sa dá povedať aj o učiteľoch, ktorí to s nami ľahké nemali, no vyšli nám v ústrety, keď sme to potrebovali, pomohli nám a boli nám nie len učiteľmi, ale aj kamarátmi. Verím, že nám všetkým, učiteľom aj spolužiakom, ostanú na tieto štyri roky len milé a úsmevné spomienky. 

Lukáš Herc

Modré šaty s bielymi bodkami. Zablatené balerínky a biely kvet. Outfit sa stal odrazom počasia a počasie zas zrkadlilo naše pocity. Pršalo… Buď nebo plakalo za prázdninami, alebo skôr my za sladkými rokmi na  ZŠ. Boli sme nesmelí, neskúsení a hlavne nedospelí. Život sme brali do vlastných rúk a práve tento prvý školský deň bol štartom do nového života. Tréning na túto vytrvalostnú trať sa začal už na zoznamovacom výlete pár dní pred najmilovanejším mesiacom študentov. Bol prvý septembrový týždeň roku 2016.

               Poznali sme mená a sčasti sme tušili, kto bude tvorcom našej budúcnosti. Nič netušiace tváre s nesmelým úsmevom vstúpili do triedy. Nový začiatok…

               Keď tak hľadím späť na čas strávený za bránami Gymnázia  sv. Vincenta de Paul, v mysli mám len kopy vypísaných zošitov, pootvárané učebnice na stolíku, fotky zo školských výletov, čo dodnes visia na nástenke. V ušiach mi ešte dohrávajú posledné tóny piesne Million dreams, ktorou sme začínali našu stužkovú. Nedohrala, lebo sme začali hrať my. Svet nezastal, len my sme sa stali jeho súčasťou, stali sme sa jeho tvorcami. My sme boli tými, ktorí budovali prítomnosť. My sme boli tými, ktorí prišli ráno do školy, zasadli za lavice, nasávali vedomosti a snažili sa čo i len trochu uspieť, i keď niekedy to bolo dosť ťažké. My sme stvárali šibalstvá, upratovačky sme privádzali do zúfalstva a vždy robili len na „polovičný“ úväzok. Škola sa stala našou podložkou. Škola bola základom našich životov, tvorila našu primárnu tému debaty a obsah skupinového chatu. Škola bola dôvodom sĺz, ale i výskokov po strop. Spolužiaci sa stali našimi kamarátmi, s ktorými sme trávili najviac času na svete. No nebola to všetko len škola. Škola sa stala len akýmsi základným kameňom, na ktorom sme mohli stavať naše životy.

               Vraví sa, že roky prežité na strednej škole sú tým najkrajším obdobím nášho života. Boli chvíle, keď som nad tým pochybovala. Boli chvíle, keď som revala do vankúša nad nespravodlivosťou, lenivosťou a ťažkou váhou povinností. Boli chvíle, keď som chcela ujsť čo najďalej, no stále tu bolo niečo, čo mi nedovolilo odísť. Vidieť tie usmiate tváre, zažívať medzitriedne priateľstvá, spoznávať stále nové veci, počúvať zaujímavé príbehy z minulosti či žasnúť nad princípmi matematiky a dokonalosťou ľudského tela boli dosť dobrými dôvodmi zostať.

               Zamilovala som si to. Obľúbila som si školu a ešte viac ako ju samotnú som si zamilovala všetko, čo sa skrývalo pod jej rúškom povinností. Chcem vysloviť jedno veľké ďakujem. Ďakujem učiteľom, že mali s nami vždy trpezlivosť a dobrú výdrž. Oni sa stali motivátormi našich budúcností. Učitelia boli ľuďmi, ktorí mi pomohli vybrať si a zamilovať to, čo bude náplňou môjho ďalšieho štúdia a možno aj zamestnania. Ďakujem tým, ktorí sa starali o naše duše, brušká, upratané lavice či vŕzgajúce pánty dverí. Ďakujem všetkým, ktorí sa stali súčasťou môjho života na GSV akýmkoľvek spôsobom. Len vďaka škole som spoznala množstvo skvelých ľudí, ktorí sú dnes mojimi najlepšími priateľmi. Rozhodnutie ísť na Gymnázium sv. Vincenta de Paul bolo tým najlepším v mojom živote! Boli to krásne štyri roky. Množstvo zážitkov, spomienok a tajných prianí.

Dnes stojíme už niekde inde. Naše cesty sa pomaly rozchádzajú a každý ideme tou svojou. Išli sme spolu, no teraz sme sa stali samostatnými, vzdelanými a dospelými ľuďmi. Síce náš koniec štúdia ovplyvnil covid a vytratili sme sa takmer bez povšimnutia, pevne verím, že ostaneme v srdciach ľudí, ktorí prirástli k tým našim.

Veronika Maďarová

Bolo to presne 1. 9. 2016, keď sa aj pre nás otvorili brány tohto gymnázia. Nástup do školy nebol vôbec ťažký, keďže sme sa so spolužiakmi a triednou pani učiteľkou už zoznámili na spoznávacom výlete.
Hoci nás čakalo veľa učenia, skúšania a písomiek, no aj napriek tomu tieto dni boli sprevádzané zábavou počas hodín, prestávok či rôznymi udalosťami, ako boli imatrikulácie, noc v škole, ples, KOŽAZ, triedne výlety a nakoniec aj stužková. Áno, práve stužková bola pre nás poslednou veľkou udalosťou, keďže nás, šťastnú triedu, maturity obišli a zo školy sme sa len tak potichu vytratili.
Som rada, že tieto 4 roky môjho života som mohla stráviť práve na GsV obklopená super spolužiakmi, kamarátmi a taktiež aj učiteľmi, ktorí sa vždy snažili obohacovať nás o svoje vedomosti a skúsenosti, a tak nás pripravili na vysokoškolský život… 🙂

Viktória H.  

Počas štyroch rokov strávených práve na GsV bolo super. Stretli sme sa s ochotnými a vždy nápomocnými pedagógmi, ktorí sa po chvíli stali našou druhou rodinou. Chcela by som sa vám, pedagógovia, veľmi krásne poďakovať. Rovnako aj spolužiakom, aj keď sa naše cesty rozplietajú, nikdy nezabudnite, ako nám bolo super v jednej triede. GsV je škola s veľkým potenciálom, s duchovným i osobným rozvojom. Odporúčam túto školu každému, z môjho uhla pohľadu sme boli jednou veľkou rodinou, na ktorú nikdy nezabudneme.

Zuzka Mesárová