21. januára sme sa ráno stretli, aby nás autobus odviezol do Ždiaru – krajiny snehu, ľadu a zimy. Už pri ukladaní lyží do kufra autobusu som si uvedomil, že na tomto lyžiarskom nás nečaká nič iné ako kopec zábavy. V autobuse bola každá debata zložená z 80 percent smiechu a 20 percent slov, úsmev nám nezamrzol dokonca ani vtedy, keď sme si na pumpe spolu s Tomášom a Erikom vychutnávali Míšu. Všetky naše autobusové aktivity sa však skončili pred veľkou drevenou chatou – penziónom Patrik –, ktorá sa stala naším domovom na ďalších 5 dní. Po ubytovaní sme vyrazili na svah, kde najskôr prebehlo rozdelenie do skupín podľa našich lyžiarskych zručností a schopností, potom prvé jazdy. Lyžovačka bola fajn, a to až do chvíle, kým som sa nezačal triasť od zimy a od bolesti z postupne odmŕzajúcich prstov (neskôr som zistil, že musím byť padavka, keďže Erik celý čas lyžoval v pletených rukavičkách). Po lyžovačke sme si vychutnali dobrú večeru a zabávali sa pri úlohe, ktorú sme dostali od učiteľov – vytvoriť si vlajku (maskota) triedy tak, že každý žiak mohol spraviť iba 3 čiary… Vďaka tomuto geniálnemu zadaniu sme my (prváci) stvorili obludu, ktorá nás vlastne sprevádza už od imatrikulačiek – žraloka s ľudskými nohami stojaceho na snowboarde. Druháci si „načiarkovali“ macka lyžiara, tretiaci robota a štvrtáci ježka. Prvý deň sme ukončili nedokončenými rozhovormi z autobusu a chodbovou debatou. Po raňajkách sme zasa plní elánu vyrazili lyžovať. Zážitkom pre mňa bolo vidieť lyžiarov začiatočníkov, ako sa snažia zlyžovať kopec s takmer nulovým prevýšením. Do smiechu nám ale nebolo, keď sme sa v zime a mraze čakali hore na svahu, prípadne opakovali cviky (okienko z palíc či basketbalista…). Keďže vonku zasa prituhlo, počas poobedného lyžovania sme sa tešili už len na teplúčko chaty a dobrú večeru. Ďalšou večernou výzvou bola súťaž medzi izbami, a to poskladať čo najoriginálnejšiu rýmovanú báseň, príbeh či pieseň s použitím 8 vylosovaných slov. Najviac ma svojimi rýmovačkami a prednesom prekvapili chlapci z Erikovej izby – ich choreografia bola hodná Oskara. Streda bola pre mňa najzábavnejšia a najdobrodružnejšia, keďže sme lyžovali s pánom farárom. Škoda, že večer sa už musel s nami rozlúčiť… Po spoločnej svätej omši a po jeho odchode sme mali záverečný pingpongový turnaj medzi ročníkmi. Hoci sme sa veľmi snažili, víťazstvo si vybojovali druháci. V ten večer na mňa asi doľahla „únava tretieho dňa“ (prípadne únava z pobytu vo wellnese), takže som zaspal medzi prvými. Vo štvrtok sa mne aj ostatným veľmi páčilo lyžovanie v trojiciach – 1 skúsený lyžiar s 2 menej zdatnými lyžiarmi (samozrejme, pod prísnym dohľadom učiteľov). V ten deň si ešte Nika stihla zlomiť nohu, učitelia vyhodnotiť všetky súťaže a my začať baliť kufre. Po finálnom piatkovom lyžovaní a po rozlúčkovom obede sme vyrazili domov. Lyžiarsky výcvik odporúčam naozaj každému a dúfam, že so školou si ešte aj ja v budúcnosti zalyžujem.

Martin V.,1. GSV